drotárstvo

Drotárstvo mohlo vzniknúť v 18. storočí, ale masový rozmach nadobudlo až v 19. storočí. Vôbec prvá zmienka o drotárstve pochádza z roku 1828 z daňového súpisu, a to iba v troch obciach - Kolárovice, Dlhé Pole a Veľké Rovné. Oblasť oblasť severozápadu Slovenska bola pomerne hornatá a chudobná.  Domáce obyvateľstvo pracovalo v lesoch ako drevorubači alebo spracuvávatelia dreva. Ľudia hľadali možnosti prežitia. Keďže často chodievali do blízkeho Sliezska, či už za prácou alebo obchodom, prichádzali do oblastí s rozvinutým železiarstvom, kde sa najviac ťažila železná ruda. Už v 18. storočí tu vznikli drôtovne a s nimi i sklady drôtu. V Sliezsku sa prvý raz stretli s drôtom, poznali jeho tvárnosť a prispôsobivosť. Cenovo bol veľmi dostupný a dal sa ľahko získať. Vďaka krátkym vzdialenostiam nemali problém ani s dopravou. Drotári vyrábali od samého začiatku široký sortiment výrobkov a medzi ich prvé produkty patrilo opletanie hlineného riadu drôtom. Opravy poškodeného riadu boli známe už od najstarších čias ľudstva. Nebolo to preto nič nové a tzv. haftovanie sa stalo jednou z najznámejších činností drotárov.  Vzniklo tak unikátne povolanie, ktoré okrem Slovákov vo svete prakticky nikto nerobil. Podla štatistiky z roku 1877, z Trenčianskej župy odchádzalo ročne do sveta do 10 000 drotárov. Za neoficiálne centrum drotárstva sa vždy považovala obec Veľké Rovné.  Okrem oblasti severozápadného Slovenska sa remeslo prenieslo i na Spiš. Výhodou drotárstva bolo, že remeselník nemusel k nemu mať stabilnú dielňu a stačila mu tzv. krošňa, ktorú nosil na chrbte a v ktorej mal všetko, čo potreboval. Drôt na opletanie nádob alebo výrobu pascí, podložiek a pod., náradie a kúsky plechu. Drotári pracovali nielen s drôtom, ale vykonávali i to, čo dnes môžeme označiť za klampiarske práce. Okrem toho často dochádzalo k splývaniu s kováčstvom, čo sa prejavilo najmä v rôznych druhoch oplotenia záhrad a mreží na okná. Ich sortiment sa postupne rozširoval a takisto sa zdokonaľovala aj ich zručnosť. Pre drotárstvo bolo typické, že už od samého začiatku expandovalo najprv do okolitých oblastí a nakoniec takmer do celého sveta. Pri týchto cestách do zahraničia sa vytvoril najznámejší symbolom drotárstva, a to postava drotára s malým chlapcom - džarkom. Drotár vyrážal do sveta vo svojom typickom oblečení s koženou kapsou cez plece, krošňou na chrbte a palicou v ruke. Popri ňom kráčal malý chlapec, zväčša desať až dvanásťročný, ktorý sa učil remeslu. Počas putovania, i napriek veľmi tvrdému životu, sa džarek naučil pracovať s drôtom a väčšina z nich neskôr v tejto práci pokračovala. Drotárstvo prešlo troma základnými etapami vývoja: vandrovným drotárstvom, obdobím dielní a v záverečnej fáze obdobím továrenskej výroby, čo v podstate znamenalo i jeho koniec.